Čas fašiangového hodovania je už nenávratne za nami. Na tancovačky, plesy či karnevaly sme síce túto sezónu museli zabudnúť, no istotne sme si aspoň pomaškrtili na niečom, čo si bežne počas roka nedoprajeme. Dnešným dňom, ktorý podľa kresťanskej tradície nazývame popolcová streda, však začína pôst.
Každoročný, poctivý pôst má zmysel nielen pre kresťanov, ale pre každého, kto chce napredovať, pretože pôst nie je len o jedle. Jeho podstatou je obrátenie sa a sústredenie sa na podstatné veci života. Tým, že sa dobrovoľne zriekame vecí potrebných pre život (a nemusí to byť len jedlo), ostáva nám čas a priestor, aby sme posilnili svoj vzťah k blízkym a pomáhali iným.
Ponúka sa nám príležitosť pouvažovať nad tým, čoho by sme sa mohli zmysluplne zrieknuť. Pozerania televízie, ak pri nej trávime príliš veľa času? Hrania počítačových hier? Nakupovania časopisov? Zbytočného a prehnaného telefonovania? Rozprávania o ničom? Hlúpeho kritizovania iných? Hundrania? ... Jednoducho čohokoľvek, o čom vieme, že to nepotrebujeme, sme si vedomí, že nás to zahlcuje, že nám to škodí a strácame tým čas na podstatné veci.
Každý človek si svoje miesto pôstu vie nájsť sám. Tak využime tento čas ako možnosť nového začiatku, či už sa to týka zdravšieho životného štýlu, postoja k povinnostiam alebo vzťahu k ľuďom.
Do Veľkej noci budeme možno milo prekvapení nielen my, ale aj naše okolie.